|
MODLITBA K MATKE CHUDOBNÝCH
Naša milá Matka v Banneux, Matka Spasiteľa – Matka
Božia, MATKA CHUDOBNÝCH. Vyzvala si nás, aby sme ti
dôverovali a sľúbila si, že ty budeš dôverovať nám.
Dávame ti všetku svoju dôveru.
Vypočuj nás! Ty sama si želáš, aby sme sa veľa
modlili; zľutuj sa nad každou našou duševnou a
telesnou biedou, starosťou a utrpením.
Pre každého z nás vypros hlbokú vieru, pokoj srdca a
vzájomnú ohľaduplnú lásku. Uzdrav chorých, zmierni
utrpenie! Nech sa po celej zemi rozšíri kráľovstvo
tvojho Božského Syna, kráľovstvo spravodlivosti a
lásky. Amen
Ďalšie modlitby:
Chválospev na Matku chudobných, Tichá poklona v
kaplnke sv. Michala, Modlitba o príhovor sv. Michala
Archaniela
Plán posvätného miesta |
|
Zjavenia Panny Márie v
Belgicku v roku 1933
Na neúrodnej náhornej rovine v belgickom Ardennes leží
Banneux Notre-Dame, malá dedinka, ktorú charakterizuje
chudobná pôda a chudobní obyvatelia.
Na ceste,
ktorá vedie z Louveigné cez Banneux do Pepinster, v jednom
kilometre od kostola, sa dvíha vľavo jednoduchý robotnícky
dom. Tu bývala rodina Beco. Miesto je vlhké a močaristé
a preto sa volá „barina“. Oproti domu, na druhej
strane ulice sa vypína vysoký jedľový les, ktorý pokrýva
veľké plochy lesnatého Ardennes vo východnom Belgicku
a susediaci Eifel.
V roku 1933,
v čase zjavení žili v dome manželia Becovci so svojimi 7-mi
deťmi (ešte ďalšie 4 deti prišli na svet v priebehu
nasledujúcich rokov). Marieta, najstaršie dieťa, sa narodila
na Veľký piatok, 25. marca 1921, na sviatok Zvestovania
Pána. Vyrastala v biednych, mimoriadne stiesnených
pomeroch. V rodičovskom dome bolo málo miesta aj pre
náboženstvo. Marieta bola najstaršia a tak jej samozrejme
pripadla úloha, aby bola matke naporúdzi pri opatrovaní
mladších súrodencov. Popritom všetkom zostala prostým
a nekomplikovaným dieťaťom. Bola šťastná, keď sa mohlo túlať
v lese, liezť po stromoch; bezstarostná v hre a vo všetkom
prirodzená a nezdeformovaná.
Prvé
zjavenie
Je nedeľa,
15. január 1933. Príroda je stuhnutá v ľade a snehu. Banneux
ticho leží v tme skorého zimného večera. Je 7 hodín večer a
Marieta sedí na lavičke pri kuchynskom okne. Kým dáva pozor
na mladšieho bračeka, ktorý spí v kolíske, nespúšťa pohľad
z ulice. Čaká na brata Juliena, ktorý je už od obeda preč so
svojimi priateľmi. Zrazu Marieta vidí v tme žiarivé svetlo
a spozoruje dámu, od ktorej to žiarivé svetlo vychádza. Dáma
stojí rovno, bez pohybu, mierne naklonená doľava, so
zloženými rukami. Marieta celá vzrušená volá: „Mama, tam
v záhrade je nejaká pani!“ Matka sa iba smeje. Marieta na
tom ale trvá: „Ale mama, to je určite Božia Matka! Je taká
pekná – usmieva sa na mňa!“ Mimovoľne berie do ruky
ruženec, ktorý nedávno našla na ceste z Tancrémontu a modlí
sa, pričom sa stále musí pozerať na zjavenie. Odrazu dáma
kýva smerom k sebe. Marieta rozumie pozvaniu; odchádza
teda od okna a chce ísť von. Matka ju ale zadrží, pretože to
všetko považuje za zlý žart a zatvára domové dvere. Marieta
ide naspäť k oknu, no krásna dáma zmizla.
Druhé
zjavenie
O tri dni
neskôr, v stredu 18. januára o 7. hodine večer, Marieta
opúšťa dom napriek svojmu strachu pred tmou. Na kraji cesty,
ktorá vedie k záhradnej bránke si kľakne a začína sa modliť,
kým jej pohľad mieri na miesto, kde predošlú nedeľu videla
dámu. Odrazu dvíha ruky a roztiahne ich. Nad lesom, ďaleko
na nebi, vidí Pannu Máriu, ktorá sa vznáša na sivom oblaku
a približuje sa a zväčšuje. Klesá nižšie medzi vrcholkami
dvoch jedlí a zostáva stáť nad zemou niekoľko krokov pred
dievčaťom. Marieta sa ďalej ticho modlí ruženec, s pohľadom
upretým na dámu, ktorá sa na ňu usmieva, pričom ľahko
pohybuje perami, akoby sa tiež modlila. Asi 20 minút strávi
tak Marieta v tichej modlitbe – potom jej dáma rukou dáva
znamenie, pričom sa vracia späť. Marieta ju sprevádza na
cestu. Odrazu zostane stáť, kľakne si a pomodlí sa niekoľko
„Zdravasov“. Potom sa zdvihne a pokračuje svojou cestou. Po
krátkej vzdialenosti si ale znova kľakne. Vstane, keď ju
dáma znova k sebe privolá kývnutím a nasleduje ju. Odrazu sa
obráti doprava, ide k prameňu a kľakne si na okraji
priekopy. Dáma medzitým zostáva stáť nad úbočím a hovorí
Mariete: „Ponor ruky do vody!“ Dievča bez zdráhania
poslúchne a poslušne vloží ruky do studeného prameňa vody;
pričom jej vykĺzne z ruky ruženec. Nato Panna hovorí:
„Tento prameň je vyhradený pre mňa!“ a rozlúči sa:
„Dobrý večer! Dovidenia!“ Jej postava mizne v diaľke.
Tretie
zjavenie
Nasledujúci
deň, 19. januára 1933 okolo 7. hodiny večer, Marieta znova
odchádza z domu, tentoraz ju sprevádza otec. Kvôli chladu má
hlavu zakrytú starým kabátom. Keď sa vzdiali niekoľko krokov
od domu, kľakne si do snehu a ticho sa modlí. Po krátkom
čase vystiera ruky a volá: „Oh, je tu!“ Chvíľa mlčania –
a potom sa spýta: „Kto ste, krásna dáma?“ Dostane odpoveď:
„Som Panna (Matka) Chudobných.“ Dáma znova ide
k prameňu a Marieta ju nasleduje. Cestou tam si kľaká na
dvoch miestach tak, ako večer predtým a ticho sa modlí.
Kľakne si aj pri prameni a meravo hľadí k úbočiu, kde dáma
čaká. Marieta kladie druhú otázku: „Krásna dáma, včera ste
povedali: „ ΄Prameň je vyhradený pre mňa΄ - prečo pre mňa?“
Dáma sa usmeje a odpovie, že prameň je „pre všetky
národy... pre všetkých chorých“. Marieta tieto slová
opakuje jasným, čistým hlasom a pridáva: „Ďakujem, ďakujem!“
Panna priateľsky odpovie: „Budem sa za teba modliť.
Dovidenia!“ A znova zmizne ako aj v predošlý večer.
Štvrté
zjavenie
V piatok,
20. januára sa Marieta necíti dobre. Napriek tomu večer
okolo 7. hodiny odchádza z domu a jej otec ide s ňou. Kým
kľačí v záhrade a modlí sa ruženec, zrazu zvolá: „Ona je
tu!“ Krátko nato sa spýta jasným hlasom: „Čo si prajete,
krásna dáma?“ Panna odpovie: „Mojím želaním by bola malá
kaplnka*.“ „Oh, malá kaplnka!“ opakuje Marieta.
Pri odchode Svätá Panna požehnáva dievča znamením kríža.
V tomto okamihu stráca Marieta vedomie. Pomocou jedného
suseda odnáša otec dieťa domov. Slabosť je po pár minútach
prekonaná a trocha neskôr Marieta kľudne zaspí. (*kaplnka
Zjavenia)
Medzitým
V čase od
21. januára až do 10. februára 1933 ide Marieta každý večer
o 7. hodine do záhrady a modlí sa ruženec. Či prší alebo
sneží, vždy je na mieste. Tri týždne už márne čaká na
zjavenie a jej dôvera je podrobená tvrdej skúške. Vysmievajú
sa jej, v škole ju zosmiešňujú, dokonca bijú.
Piate
zjavenie
V sobotu,
11. februára si Marieta v záhrade znova kľaká tak, ako
predtým a modlí sa s niekoľkými prítomnými ruženec. Pri
piatom desiatku 2. ruženca odrazu vstane, vydáva sa na cestu
a ide k prameňu. Pritom si kľaká na tých istých miestach ako
predtým. Pri prameni si kľakne a modlí sa ešte niekoľko
„Zdravasov“. Potom sa zohne k prameňu, ponorí ruky do vody
a krížom svojho ruženca robí znak kríža. Panna jej hovorí:
„Prichádzam, aby som zmiernila utrpenie. Dovidenia!“
Nato zmizne ako obvykle.
Šieste
zjavenie
Tentoraz to trvá až do stredy
15. februára, kým sa jej Božia Matka opäť ukáže. Prvýkrát je
prítomná jej matka. Po siedmom „Zdravas“ Marieta mlčí –
Svätá Panna je tu! Marieta sa pýta hlasne a zreteľne: „Svätá
Panna, pán kaplán mi prikázal, aby som ťa poprosila
o znamenie.“ Mária odpovie: „Dôverujte mi – ja budem
dôverovať vám.“ Potom jej Sv. Panna zverí tajomstvo
a skôr než sa vzdiali, doloží:
„Veľa sa modlite! Dovidenia!“
Siedme
zjavenie
V pondelok,
20. februára sa Marieta modlí tak, ako každý večer o 7.
hodine. Po prvom ruženci sa zdvihne; je veľmi chladno
a snežilo. Odrazu si kľakne a zdvihne ruky, modlí sa
rýchlejšie a naliehavejšie: Svätá Panna sa opäť zjavila. Aj
tentoraz ju Marieta nasleduje k prameňu. Cestou si trikrát
kľakne na už známych miestach a modlí sa. Pri prameni Svätá
Panna znova vyzýva: „Moje milé dieťa, veľa sa modli!
Dovidenia!“ Pri rozlúčke je veľmi vážna.
Ôsme zjavenie
Vo štvrtok
2. marca 1933 sa leje ako z krhly. Na začiatku tretieho
ruženca dážď náhle prestáva, nebo sa vyjasňuje, hviezdy sa
trblietajú. Pri treťom desiatku Marieta dvíha ruky a hlas sa
jej zmení. Vidí Božiu Matku, ktorá sa už teraz neusmieva.
Vážne a slávnostne znejú jej slová: „Som Matka Spasiteľa,
Matka Božia. – Veľa sa modlite!“ Vzniká pauza. Dvakrát
počuť Marietu ako povie „áno“. Panna hovorí dievčaťu
„Zbohom!“ Potom ako na ňu položí ruky a požehná ju,
zmizne k nebu.
Oficiálne
uznanie zjavení
„Dvakrát,
prvýkrát v roku 1942, potom v roku 1947, som s nejakými
výhradami oficiálne uznal skutočnosť zjavení v Banneux
Notre-Dame. Dnes po dvoch nových rokoch modlitieb
a pozorovaní verím, že moje svedomie mi dovoľuje, ba
prikazuje, uznať túto realitu bez nejakých obmedzení.
Hovorím o realite ôsmich zjavení Božej Matky pred Marietou
Beco, ktoré sa uskutočnili 15., 18., 19. a 20. januára, 11.,
15. a 20. februára a 2. marca 1933.“ (Pastiersky list Mgr.
L.-J. Kerkhofsa, biskupa v Luttichu/ Liège/ Luik, 22.
augusta 1949) 22. 8. 1949 boli zjavenia v Banneux Notre-Dame
(Belgicko) cirkevne uznané za pravé.
Úvahy o
zjaveniach
Zjavenie v Banneux Notre-Dame a posolstvá Matky Chudobných
zvláštnym spôsobom súhlasia s evanjeliom a s dnešným životom
cirkvi.
- Zvolenie si dieťaťa z chudobnej rodiny, malej, voľakedy
nenápadnej obce Banneux Notre-Dame a predovšetkým „titul“,
ktorý si dáva sama Panna Mária: „Som Panna Chudobných“, toto
všetko dopodrobna poukazuje na chudobu a pokoru, ktorú stále
znova nachádzame v evanjeliu. Aj cirkev by sa rada nazývala
„cirkvou chudobných“ a vlastne vždy je niekde na svete
skutočne chudobná.
- Dôraz na častejšiu modlitbu (trikrát výzva „Veľa sa modli/te!“)
nachádza svoju analógiu v Kristovej výzve, predovšetkým v
Lukášovom evanjeliu. Cirkev aj dnes stále vyzýva na
modlitbu. „Želala by som si malú kaplnku“, aj toto
jednoduché želanie Panny Márie ukazuje, ako veľmi sa
prihovára za intenzívnu modlitbu.
- „Tento prameň je pre všetky národy, - pre všetkých
chorých“. – „Prišla som, aby som zmiernila utrpenie“. V
evanjeliu sa chorí a trpiaci zhromažďovali okolo Ježiša
Krista a cirkev práve pre týchto ľudí budovala po všetky
časy diela pomoci. Dnes, keď sa o to snažia aj iné
inštitúcie, cirkev je povolaná, aby prehlbovala túto úlohu
so Spasiteľovým zámerom a z jeho poverenia.
- „Dôverujte mi a ja budem dôverovať vám“. Znie to ako
ozvena na výrok nášho Pána: „Ostaňte vo mne a ja ostanem vo
vás“ (Jn 15, 4).
- Pri rozjímaní nad slovami Panny Márie neprehliadnime
štvornásobné pozvanie, ktorým privádza dieťa k prameňu.
„Ponor ruky do vody; tento prameň je vyhradený pre mňa“. Nie
je toto gesto usmernením na „živú vodu“, symbol Ježiša
Krista, ako sa on označil pred Samaritánkou? „Voda, ktorú ja
dám, stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života.“(Jn
4, 16).
Pápež Pavol VI. povedal: „Panna Mária, ktorá nám darovala
Krista, prameň milostí bude vedieť darovať cirkvi aj novú
silu, pre uskutočnenie jej posolstva na uzdravenie a spásu
sveta.“ (21. 1. 1964).
- Na chvíľu ešte zostaňme pri slovách, ktoré vyslovila Panna
Mária, plná vážnosti: „Som Matka Spasiteľa, Matka Božia“.
Nie je to ako podpis pod celé posolstvo Panny Chudobných?
(Naša milá Matka z Banneux – Mgr. Kerkhofs).
- Nezabudnime na láskyplné slová, ktoré povedala Panna Mária
dievčaťu: „Budem sa za teba modliť – dobrý večer – dovidenia
– zbohom!“ Panna Mária tiež zveruje dieťaťu tajomstvo.
- A nakoniec Panna Mária dieťa požehnáva pri dvoch
príležitostiach. Všimnime si tieto gestá Panny Márie ako
poslanie – úlohu: Sprostredkuj všetkým ľuďom celého sveta,
čo som ti/vám zverila.
|
Nedeľa 15. januára 1933
Mária kýva dievčaťu a pozýva ho. |
|
Ako vnikla kaplnka sv. Michala?
Rektor G. Jacob, kaplán svätyne v Banneux Notre-Dame,
duchovný pre nemecky hovoriacich pútnikov, prosil o
návštevu u spolkového kancelára K. Adenauera, ktorý
bol mužom viery a podporoval všetky snahy o pokoj a
porozumenie medzi národmi. Kaplán G. Jacob ho chcel
informovať o zjaveniach v Banneux Notre-Dame a o
prameni, ktorý Božia Matka vyhradila všetkým
národom. Spolu s rektorom L. M. Jaminom odovzdali mu
sochu Matky Chudobných. Kancelár tým bol veľmi
dojatý a dal sa zapísať do Medzinárodného
modlitbového zjednotenia.
Po návrate do Banneux Notre-Dame, kaplán plný
radosti informoval pútnikov o tom, čo prežil. V
Rhöndorfe, rodisku K. Adenauera je kaplnka, ktorá je
zasvätená Božej Matke.
Počas vojny sa tam modlievali za vojnových zajatcov
zo všetkých národov. Pútnici preto navrhli, aby sa v
Banneux Notre-Dame postavila napodobenina kaplnky v
Rhöndorfe. Návrh prijali a rýchlo sa uskutočnil.
Založená nemeckými pútnikmi mala slúžiť ako znak
zmierenia.
Kaplnku zasvätili archanjelovi Michalovi, patrónovi
Nemecka. Základný kameň bol vysvätený 19. apríla
1960 prelátom P. Adenauerom, synom spolkového
kancelára.
Každý deň, od mája do októbra, je tu príležitosť k
tichej poklone Najsvätejšej sviatosti. Pozývame vás,
aby ste sa modlili najmä za mier medzi národmi.
|
Streda 18. januára 1933
„Ponor ruky do vody. Tento prameň
je vyhradený pre mňa. Dovidenia.“ |
Štvrtok 19. januára 1933
„Som Matka Chudobných. Tento prameň
je vyhradený pre všetky národy... pre chorých.
Budem sa za teba modliť. Dovidenia. |
Piatok 20. januára 1933
„Želala by som si malú kaplnku.“ (kaplnka Zjavenia) |
Sobota 11. februára 1933
„Prichádzam zmierniť utrpenie. Dovidenia.“ |
Streda 15. februára 1933
„Dôverujte mi... Ja budem dôverovať vám.
(Tu dievčaťu zverila tajomstvo.)
Veľa sa modlite. Dovidenia.“ |
Pondelok 20. februára 1933
„Moje milé dieťa. Veľa sa modlite. Dovidenia.“ |
Štvrtok 2. marca 1933
„Som Matka Spasiteľa, Matka Božia.
Veľa sa modlite. Zbohom.“ |
Svätyňa
„Matka chudobných“ („la Vierge des Pauvres“), Sekretariát,
Rue de l´Esplanade 57, B- 4141 Banneux Notre-Dame (Sprimont)
Belgicko - Tel. v Belgicku: 04/360.02.22
Tel. zo zahraničia: +32 4 360.02.22 – Fax: +32 4 360.82.39 -
Pax Banka 1008385021
Banneux Notre-Dame je pri Liège/Lüttich/Luik v Belgicku.
Email: sanctuaire@banneux-nd.be web stránka:
www.banneux-nd.be
Preklad z nemčiny: pani Zboranová Marta, laička Rodiny
Chevaliera, SK Bratislava - Lamač
Zostavil: páter Vandegehuchte Frank MSC, SK Bratislava -
Podunajské Biskupice, v jubilejnom roku 2008 (fravamsc@centrum.sk).
