 Prvé
plody
Bieda sveta zapríčinená ľahostajnosťou, sebectvom a neverou,
sklamanie, dezorientácia a neistota... V charakterizovaní
problémov a starostí dnešného človeka by som mohol pokračovať
ďalej. Tieto faktory dali však vzrast komunite Misionárov
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (MSC), ktorá vznikla v 19.
storočí vo Francúzsku ako odpoveď na rovnaké potreby danej doby.
Francúzsky kňaz a rehoľník otec Jules Chevalier (1824 – 1907),
preniknutý Božou láskou, túžiaci po jej ohlasovaní a zvestovaní
ľuďom na celom svete, sa právom pokladá za zakladateľa
misionárov MSC. Práve na Misijnú nedeľu 21. októbra tohto roka
uplynie sto rokov od jeho úmrtia v Issoudune v strednom
Francúzsku. Proces blahorečenia Božieho služobníka Julesa
Chevaliera na diecéznej úrovni je už v záverečnom štádiu. Dejiny
a životy mnohých, ktorí zasvätili svoj život Bohu službou lásky
v tejto medzinárodnej rodine, rovnako aj dnes dosvedčujú, že
toto Božie dielo pretrváva naďalej, aby Láska bola milovaná...
Práve táto túžba sprevádzaná modlitbami a napokon roku 1989 aj
pádom totalitného režimu v bývalom Československu vzbudila
záujem o misiu na Slovensku. Medzinárodný projekt
juhonemecko-rakúskej provincie MSC pripravoval a ako prvý začal
realizovať kňaz – žurnalista otec Franz Haböck, žijúci od júla
1993 v Nitre, kde sa učil slovenský jazyk. Napriek tomu, že po
zhoršení svojho zdravotného stavu sa misie na Slovensku napokon
nemohol zúčastniť, v neďalekej obci Jarok sa mu podarilo nájsť
prvý dom pre pôsobenie Kongregácie. Medzinárodnú komunitu v ňom
tvorili na začiatku dvaja kňazi a jeden brat: otec Hilary
Fischer z USA – niekoľkoročný misionár kedysi pôsobiaci v Papui
Novej Guinei, otec Frank Vandegehuchte – mladý usmievavý kňaz z
Belgicka a brat – diakon Hans Smida z Nemecka, ktorého zásluhou
sa zrekonštruovaný dom stal na niekoľko rokov prvým sídlom
Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Slovensku.
Po prekonaní rečovej bariéry vypomáhali misionári v Kostole
svätého Gorazda v Nitre na sídlisku Klokočina, kde pôsobili ako
kapláni. Na podnet otca provinciála Xavera Aningera sa v
decembri roku 1995 rozvinula spolupráca s ľuďmi z okolia.
Výsledkom tejto aktivity boli modlitbové stretnutia s veriacimi
z Jarku, ktoré sa začali v januári 1996. V tom istom roku vzniká
aj Združenie laikov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorého
členovia sa stretávali každý prvý štvrtok v mesiaci a
poskytovali misionárom duchovnú pomoc a podporu.
Roku 1998 sa vytvorila ďalšia skupina laikov, ktorá sa dodnes
stretáva každý mesiac v domácnostiach Bratislavy a realizuje
misijnú činnosť po celom Slovensku. Obe skupiny sa stretávajú
napríklad pri práci v detskom sanatόriu v Kyneku, kde žijú
takzvané problémové deti. Tie sa snažia motivovať k lepšiemu
spôsobu života. S otcom Frankom pripravujú už ôsmy rok vreckový
misijný kalendár Pre teba.
Dom v Jarku však nevyhovoval potrebám misionárov, preto sa
rozhodli odkúpiť chátrajúci kaštieľ v Nitre na Lukovom Dvore,
ktorý pretvorili na duchovné centrum s názvom Dom Srdca
Ježišovho. Dom, v ktorom začali pôsobiť 2. 2. 1998, slúži ako
miesto duchovnej obnovy a duchovných cvičení. Okrem toho ponúkli
misionári svoj dom aj ako miesto stretnutí a poskytnutí pomoci
pri prekonávaní závislostí (alkohol, fajčenie, drogy). Už
niekoľko rokov ponúkajú v spolupráci s Ing. Jánom Bliscom
špeciálny program Víkend nádeje – Triezvy život, určený nielen
pre závislých, ale aj pre tých, ktorí chcú pomáhať v boji so
závislosťami.
Po rozvinutí diela na Slovensku vystriedal otca Hilaryho roku
1997 vo funkcii predstaveného nový misionár z Holandska otec
Antoon Egging, ktorý pôsobil dlhé roky na misiách v Indonézii.
Napriek tomu, že najmä v začiatkoch sprevádzal príchod
niekoľkých kandidátov, žiadajúcich o vstup do MSC, aj odchod,
situácia sa začala stabilizovať v roku 2000. Naliehavá potreba
duchovnej formácie práve pre týchto mladých ľudí si vyžiadala aj
nového človeka zodpovedného za formáciu dorastu. Švajčiar otec
Jozef Hegglin, misionár predtým pôsobiaci v Kiribati (Gilbertove
ostrovy) a neskôr ako provinciál francúzsko-švajčiarskej
provincie sa tak stal predĺženou rukou otca provinciála Andreasa
Steinera, ktorý ho poveril touto zodpovednou úlohou. Na
Slovensko prišiel v septembri roku 2000.
Najväčšie zmeny nastali roku 2002 po vybudovaní nového
študentského domu MSC v Nitre na Partizánskej ulici, ktorý sa
stal novým sídlom komunity. Správu duchovného centra na Lukovom
Dvore totiž prevzali v tom istom roku sestry z misijnej komunity
Dcéry Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (FDNSC).
V roku 2004 vystriedal brata diakona Hansa, kuchára a hospodára
domov, ktorý sa vrátil späť do Nemecka, nový spoluformátor –
Nemec otec Michael Huber, ktorý je spoluzodpovedný za prípravu
na kňazstvo a rehoľný život študentov z Poľska a zo Slovenska.
Pátri okrem toho aj naďalej vypomáhajú ako duchovní vo farnosti
na nitrianskom sídlisku Klokočina. V študentskom dome sú od
septembra 2007 štyria kandidáti zo Slovenska a Poľska.
Otcovia Frank a Antoon začali vykonávať misijné dielo mimo
Nitry. Poslaním otca Franka sa stala práca s chorými, v
súčasnosti pôsobí ako nemocničný duchovný v Podunajských
Biskupiciach a zároveň mu je zverená starostlivosť o Kostol
Svätého kríža, kde je hlavný relikviár blahoslavenej sestry
Zdenky Schelingovej. Otec Antoon, toho času misionár v Maďarsku,
pôsobil niekoľko rokov ako duchovný v Komunite Kráľovnej pokoja
v Radošine a zároveň bol poverený pastoráciou maďarských
veriacich, pre ktorých slúžieval v nedele svätú omšu vo
františkánskom kostole v Nitre.
Dlhodobým spolupracovníkom komunity MSC je poľský kňaz otec
Kazimír Bartkiewicz, ktorý sprostredkúva povolania z Poľska.
Jeho zásluhou sa do Nitry dostal aj Poliak Tomasz Poterała.
Pavol Baroš, ktorého do MSC prijímal vtedajší predstavený otec
Antoon, je od príchodu misionárov na Slovensko prvým slovenským
kňazom MSC. Úplne prvým bol habán otec Alojz Bernhauser (+ 18.
2. 1958 v Austrálii) z Veľkých Levár, misionár v Papui Novej
Guinei a v Chebe v Čechách. Novokňazi Pavol a Tomasz, vysvätení
diecéznym biskupom Viliamom Judákom v Nitre 23. júna 2007 za
prítomnosti mnohých zahraničných členov MSC, sa tak stali prvými
plodmi práce a nádejou misionárov pre misijné povolania v
strednej i východnej Európe, dokonca až v ruskom Pjatigorsku,
kde budú vykonávať svoju pastoračnú činnosť.
Modlitby Kongregácie sú veľkou podporou pre duchovnú Rodinu
pátra Chevaliera na celom svete: pre mužských a ženských členov
MSC, pre misijných laikov, pre sestry FDNSC, pre Bratstvo Našej
milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a pre iné združenia,
ktoré stavajú na duchovnosti pátra Chevaliera. Každý člen Rodiny
sa denne modlí za všetkých v Rodine modlitbu zasvätenia
Najsvätejšiemu Srdcu Buď pozdravené, ty zázračné Srdce Ježišovo
– Ave Admirabile a Rozpomeň sa, Naša milá Matka Najsvätejšieho
Srdca Ježišovho.
Tento rok oslavuje MSC ako komunita na Slovensku svoje trináste
narodeniny. Nie je to veľa, ale myslím si, že aj v tomto malom
úseku dejín môžeme jasne vidieť, ako niektorí sadili, iní
polievali, ale vzrast dal Boh. Veď aj sám zakladateľ otec Jules
Chevalier povedal: Malá kongregácia nie je ľudským, ale Božím
dielom…
Mgr. Laco Moravčík
(Autor článku je priateľom a spolupracovníkom Misionárov MSC)
|
